Existuje na Slovensku wau?

Autor: Martin Pír | 4.10.2011 o 8:15 | (upravené 4.10.2011 o 10:06) Karma článku: 15,12 | Prečítané:  2803x

Albert Einstein, Alfred Nobel alebo aj Ľudovít Štúr nám už nepovedia ako sa cítili presne tam, kam smerovali moje kroky minulý týždeň. Bol piatok a večera v Cafe Savoy na rohu hotela Carlton **** mala byť pekným ukončením mesiaca ...

Nikdy by som sám od seba nešiel na večeru do drahého Hotela, nikdy by ma ani nenapadlo, že sa mi do rúk dostanú výherné poukážky na Kráľovské menu na rohu podľa mňa najkrajšieho Hotela v centre Bratislavy. Moju radosť z výhry umocňoval aj fakt, že je to prvá výhra v živote! Nikdy som nemal šťastie na výhry. Až na toto príjemné prekvapenie.

Ak niekomu poviete "ideme na večeru do Carltonu" bude na Vás pozerať ako na najnovší model Žiguláka v roku 1985. Proste takéto veci sa v obyčajnej komunite ľudí nenosia. Nepratríme predsa medzi smotánku ...


WAU po prvé

Prestávam volať poukážka na večeru týmto obyčajným slovom, slovenčina má predsa na to krásny slovenský názov. A napokon luxusná večera si zaslúži presnejšie pomenovanie. Voucher . Voucher, to znie lepšie !

Na Vouchery stálo modrým na bielom :
Kráľovské menu v Cafe Savoy v Bratislave. Chutná kombinácia wrapsu s parmskou šunkou ako predjedla a pečených kačacích pŕs v banánovom liste.

A tu presne vznikol môj údiv po prvý krát. WAU ! To musím využiť, to musím využiť, opakoval som si. Posledným dňom na vyčerpanie Vouchera bol piatok. Chytám situáciu pevne do rúk a telefonujem do Café Savoy.

"Dobrý deň, mám 2 poukážky na Kráľovské menu a chcem ich ešte dnes použiť..." telefonujem s nadšením , z druhej strany sa ozve hlas čašníka, ktorý má jasnú odpoveď , "neskoro". Snažím sa ale presvedčiť personál kvalitnej reštaurácie, že ja by som vážne rád navštívil ich Café a že poukážky sú platné a chcem ich vyčerpať. Moje prosby boli vypočuté ! V telefóne počujem komunikáciu s kuchárom : " ... volajú ďalší, máme ešte? .... nemáme ... čo? ... máme ? ... počkaj ... niečo vymyslím ... ". Po pár minútach sme sa dohodli, prídeme v počte dvoch kusov a bude to medzi 19,00 až 19,15 hod . Moja posledná otázka na rezerváciu v tak "váženom podniku" znela: " nepotrebujete moje meno?" , "nie, prídite..."

Zlá pesnička na začiatku diskotéky nikdy neznamená, že DJ bude hrať zle až do rána a nevzdávate to. Presne tak som to spravil ja.

 


WAU po druhé

Zaparkovali sme v centre Bratislavy na jednom z najdrahších "podzemiek", pozreli do zrkadla či vyzeráme k svetu a hor sa na luxusnú večeru! Problém mi robí len jediná vec. Nepríjemnosťou je nosenie dvoch poukážok, prepáčte Voucherov, ktoré majú rozmer A4, ale preložením na polovicu a maskovaním za Vašu ženskú spoločnosť sa to zvládnuť dá.

Vchádzame do Café Savoy. Hned pri dverách sa nás pýta čašníčka s čím nám poradí. Hanblivo rozbalím dve prekrásne A4-ky a hovorím :

"toto ... máme tu rezerváciu, ale ideme o 10 minút skorej ...", "počkajte hneď som tu".

"Na aké meno?"

"Meno si Váš kolega nepýtal, ale na 19,00 až 19,15 to bolo"

" A Vám povedal, že môžete prísť?"

" Áno, veď som volal ..."

Milá slečna nás posunkami dotiahla k barovému pultu, kde oznámila naše požiadavky svojmu kolegovi. Kolega čašník sa nechápavo pozrel na nás a povedal :

"to ste Vy? ... lebo pred chvílou niekto prišiel a oklamal nás, že ste to Vy ..."

V tom ma v hlave napadli rôzne kombinácie otázok ako napríklad " ako môžem tam vzadu jesť banánovy list, keď tu stojím?" a podobne.

Mladá slečna išla zistiť situáciu do kuchyne, za pár sekúnd nám oznamuje, že neskoro, toto jedlo nemajú a mali sme sa nahlásiť 24 hodín vopred. "Ako vopred, veď to na poukážkach nie je ..." oponujem už polovičke personálu v počte 3 ks ...

Začínam im nahrávať a pomáhať s vyriešením problému. Navrhujem teda, že si vyberieme niečo iné, proste jedlo. Zaparkovali sme za 7 eur a máme len tak odísť? Niekto zaplatil poukážkové super Vouchery a máme odísť? Nie ja to nevzdám, povedal som si v duchu ...


 

WAU po tretie

Nastala striedavá porada personálu v kuchyni. Únavné státie dva metre od baru a tri metre od kuchyne mi spríjemňovalo skúmanie podlahy. Je zábavné, keď sa Vám topánky lepia o podlahu. Ani som netušil, že lepivá podlaha môže vydávať takýto zvuk. Po pár desiatkach prešlapovaniach sme túto hru chceli vzdať.  V tom nám po 12-tich minútach ale personál hádže záchranné lano. Postavia sa pred nás a ja si idem s radosťou vypočuť ospravedlnenie a náhradný plán.

"veci sa majú takto, že to nemáme, spravili sme chybu, že sme si nezobrali na Vás meno..."

"nevadí", posmelujem ich, "síce tu nemáte napisané, že 24 hodín vopred, ale nevadí, čo si teda môžeme vybrať z ponuky?

"tak 2 dcl vínka, alebo nealko, alebo čaj..."

"beriem čaj ! dva teda, jeden čierny a druhý ...." vyhŕkne zo mňa , " čierny nemáme..."

"...a poďme na to jedlo"

"ponúkame Vám cestoviny..."

"cestoviny? ja chcem niečo ako mäso, mäsovité, proste s mäsom..."

Vymeniť chutnú kombináciu wrapsu s parmskou šunkou za čaj ešte akceptujem, ale vymeniť banánový list za cestoviny? To sa nedá. Nemôžem vymeniť kráľovské menu za cestoviny. Nevzdávam sa a trvám na niečom inom. Personál sa ide poradiť do kuchyne... tentokrát som sa ani nestihol prilepiť a odlepiť z dlážky a sú tu. Konečne sa dohodneme, lieta mi hlavou.

"Tak čo teda si môžem vybrať ? " skúšam zapojiť aj úsmev.

"RIZOTO, aj tam je mäso, jedine rizoto"

"Čo? RI-ZO-TO?"

"viete, šéf sa na nás vy...l takže jedine cestoviny a rizoto... , medzi nami aj tak tá šunka nestála za nič a tá kačka v tom liste bola bléééé " zapája sa personál do rozhovoru aj s názornou ukážkou ako také bléééé vyzerá ... sú to 2 prsty tesne vsadené nad jazyk, pričom jazyk je asi na poldráhe von z úst.

Po tomto zážitku súhlasíme a konečne si ideme sadnúť. Medzitým počujeme ako si personál medzi sebou hovorí o jednom slovenskom podnikateľovi, ktorý tam má rezerváciu... Nevadí nech sa pán XY naje, aj tak je to bléééé ...


 

WAU po štvrté

Vysnívané čaje po pár minútach prichádzajú k nášmu stolu. Čašníčku podľa jej výzoru niečo trápi! Keď nás poprosila, aby sme si zobrali tie čaje, pochopili sme, že ju nič netrápi ale skorej páli. Nevadí, veď doma si tiež viem položiť čaj na stôl... Pozerám sa dookola, idem si vychutnať čaj a myslím na to, že dnes ma už nič neprekvapí. Dnes už to bude len a len fajn! Rozmýšlam, či sa medzi kamarátmi pochválim, alebo priznám. Hm, ťažké rozhodovanie.

Chytím do ruky prvý cukor a neverím, nie neverím! V tom momente som sa rozhodol, že sa nie je čím chváliť. Cukor, resp. prázdny odtrhnutý obal z cukru Vám nemôžu dať ani v najhoršom sne. Rozhodol som sa ale zakročiť a uplatniť reklamáciu.

"Slečna ..." oslovujem čašníčku, ktorá bola skoro na dosah, bolo to len skoro, tri metre odomňa jej niečo spadlo na zem a mne sa veta zasekla v hrdle ... druhý pokus dopadol úspešne, cukor mi vyreklamovali a "čuduj sa svete" nemuseli sme ani nič doplácať!


 

Existuje vôbec na Slovensku "WAU" ? Keď preparkujete ďalšiu večeru v podzemke, keď sa v luxusnej reštaurácii 15 minút lepíte o špinavú dlažbu, keď nemajú čierny čaj, keď Vás personál neusadí, keď Vám donesú použitý obal z cukru, keď Vám kráľovské menu, ktoré niekto zaplatil, vymenia za rizoto? A vôbec, prečo sa rizoto nepíše ryzoto? Veď RYŽA nie je RIŽA ...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?